Deň Zeme 2021

Autor: Unicef Slovensko | 21.4.2021 o 11:01 | (upravené 21.4.2021 o 17:00) Karma článku: 6,05 | Prečítané:  2389x

22. apríla 2021 si pripomíname 51. výročie od oslavy prvého Dňa Zeme. Ako vlastne vznikol a prečo je dôležitý?

4. marca 2021 sa dieťa hrá v povodňovej vode v Gatumbe neďaleko Bujumbury v Burundi. Povodne v regióne za posledný rok zasiahli najmenej 50 000 ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy.4. marca 2021 sa dieťa hrá v povodňovej vode v Gatumbe neďaleko Bujumbury v Burundi. Povodne v regióne za posledný rok zasiahli najmenej 50 000 ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. (© UNICEF/UN0436094/Prinsloo)

Pôvod Dňa Zeme

V roku 1968 zorganizoval profesor na Michiganskej univerzite Morton S. Hilbert spolu s Úradom verejného zdravotníctva Sympózium o ekológii na zvýšenie povedomia študentov o hrozbách znečistenia životného prostredia, ktoré negatívne vplývajú na ich zdravie. Sympózium sa stalo spúšťačom ďalšej kampane, ktorá neskôr prerástla do prvého Dňa Zeme.

V roku 1969 v Santa Barbare v Kalifornii unikla pri pobreží do oceánu obrovská ropná škvrna. Táto ekologická havária iniciovala vznik celonárodného hnutia študentov zásluhou senátora Wisconsinu - Gaylorda Nelsona.

22. apríla 1970 ľudia protestovali proti obrovským škodám páchaným na životnom prostredí v Spojených štátoch. Rozsiahle ropné škvrny, rieky take znečistené, že ich hladiny sa často vznietili, neobmedzené emisie z tovární a zhoršená smogová situácia spojili študentov, akademikov aj vládnych úradníkov, ktorí v celonárodných demonštráciách požadovali lepšiu a čistejšiu budúcnosť, ochranu životného prostredia pre ľudí i zvieratá. Na prvý Deň Zeme v histórii vyšlo do ulíc viac ako 20 miliónov Američanov – 10% populácie Spojených štátov – a protestovalo proti znečisťovaniu životného prostredia požadujúc okamžitú nápravu na záchranu planéty.

Dosiahli výsledky: po protestoch počas prvého Dňa Zeme 22. apríla 1970 vláda prijala významné opatrenia na ochranu životného prostredia. Bol prijatý Zákon o čistom ovzduší a v ten istý rok vznikla Agentúra na ochranu životného prostredia. Nasledovalo prijatie Zákona o čistej vode 1972 a Zákonoch o ohrozených druhoch zvierat 1973.

Prečo slávime Deň Zeme?

Klíma sa rýchlo mení a človek je za tieto zmeny priamo zodpovedný. Obzvlášť negatívne sú dopady na životy detí, ktorých kvalita sa v dôsledku zmeny klímy bude prudko zhoršovať.

  • V dôsledku prírodných katastrof súvisiacich so zmenou klímy musí svoje domovy navždy opustiť ročne viac ako 22 miliónov ľudí.
  • Extrémne prejavy počasia sa za posledných 30 rokov viac ako zdvojnásobili a zintenzívnili, spôsobili veľké suchá a povodne. Úplne sme prišli takmer o štvrtinu celkovej poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku čoho budú ďalšie generácie detí trpieť hladom a podvýživou.
  • Rastúci počet cyklónov, horúčav, povodní a ďalších extrémnych vplyvov počasia núti mnohých ľudí opustiť svoje domovy, čím rozširujú rady migrantov.
  • Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu do roku 2050 bude v dôsledku klimatickej krízy nútených opustiť svoje domovy asi 200 miliónov ľudí, niektoré odhady hovoria až o jednej miliarde.
  • So zvyšovaním teploty a klesajúcimi zdrojmi pitnej vody viac ako 1,4 miliardy ľudí – vrátane 450 miliónov detí – žije v oblastiach s extrémnym nedostatkom vody.
Skoro ráno idú deti nabrať vodu do dediny Tchadi, ktorá je vzdialená 15 km od hraníc medzi Nigerom a Nigériou. Prístup k pitnej vode má v Nigeri veľmi málo obyvateľstva, hlavne na vidieku. Celkovo iba 56% populácie má prístup k zdroju pitnej vody.Skoro ráno idú deti nabrať vodu do dediny Tchadi, ktorá je vzdialená 15 km od hraníc medzi Nigerom a Nigériou. Prístup k pitnej vode má v Nigeri veľmi málo obyvateľstva, hlavne na vidieku. Celkovo iba 56% populácie má prístup k zdroju pitnej vody. (© UNICEF/UNI315914/Haro)

Prečo sú deti najzraniteľnejšie

Viac ako miliarda detí dnes žije v oblastiach zasiahnutých ničivými povodňami a 160 miliónov detí žije v oblastiach ohrozovaných suchom. Obidva extrémy počasia predstavujú hrozbu pre detské životy.

Suchá majú za následok zničenú úrodu, čím sa zvyšuje riziko hladu a podvýživy. Nedostatok potravy spôsobuje migračné vlny a eskaláciu násilia. Životy stoviek miliónov detí sú tiež ohrozované znečisteným ovzduším a zvyšovaním obsahu toxických látok vo vzduchu.

Škola bola postavená na brehu jazera Tanganika v 70. rokoch a bola certifikovaná ako „zdravá“ v roku 2010. S rastúcou hladinou jazera a početnými búrkami jazero zaplavilo školské záchody a zničilo 3 triedy. Erózia pôdy ohrozuje zostávajúce budovy.Škola bola postavená na brehu jazera Tanganika v 70. rokoch a bola certifikovaná ako „zdravá“ v roku 2010. S rastúcou hladinou jazera a početnými búrkami jazero zaplavilo školské záchody a zničilo 3 triedy. Erózia pôdy ohrozuje zostávajúce budovy. (© UNICEF/UN0381496/Rice-Chudeau)

Deti sa vzdelávajú vďaka recyklácii

2 milióny detí na Pobreží slonoviny sa ani pred pandémiou nemohli vzdelávať, lebo preplneným triedam nestačili kapacity pre všetkých. V spolupráci s UNICEFom sa podarilo využiť jednu z najväčších environmentálnych záťaží – plastový odpad – na výstavbu nových škôl.

Najväčšie mesto na Pobreží slonoviny, Abidjan, denne vyprodukuje 288 ton plastového odpadu, väčšina z ktorého skončí na skládkach alebo v oceáne. UNICEF v spolupráci s kolumbijskou spoločnosťou Conceptos Plasticos postavili továreň, kde sa plastový odpad spracováva na tehly. Z recyklovaných plastových tehál bola následne postavená modelová škola na predmestí Abidjanu. Okolo novej školy sa však čoskoro začal hromadiť nový odpad, keďže tam chýbali odpadkové koše, kam by ho deti hádzali. Vznikla tak nová “Zelená iniciatíva” ako druhá časť projektu. Z recyklovaných plastových fliaš boli vyrobené odpadkové koše a stanice na umývanie rúk, čo významne pomohlo v zabránení šírenia ochorenia COVID-19. Staré pneumatiky poslúžili ako kvetináče na výsadbu zelene a kvetov.

Na tohtoročný Deň Zeme organizátori vyzývajú mladých ľudí, aby v duchu ustanovujúceho prvého Dňa Zeme svojimi aktivitami na podporu ochrany životného prostredia zabránili budúcim zrážkam so silou prírody.

Malé činy, ak ich robia milióny ľudí, môžu ZMENIŤ SVET.Malé činy, ak ich robia milióny ľudí, môžu ZMENIŤ SVET. (© UNICEF/UN0411243)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?